Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
obec Kľačno - okres Prievidza

Známe osobnosti - Gaidel, Kľačno

Georg Palesch  (Juraj Páleš),  nar. 24. 4. 1753 v Gaidli, kňaz, pedagóg, zakladateľ škôl a fondov na podporu študentov, osvietenec, riaditeľ prvého slovenského učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule, kde okrem latinčiny zaviedol ako vyučovací jazyk aj slovenčinu.

Georg_Palesch

Filozofické štúdiá ukončil v Trnave, kde sa zoznámil s Antonom Bernolákom a jeho stúpencami. Teológiu absolvoval vo Viedni. Svoje styky s bernolákovcami však neprerušil. Jeho vysviacka bola v čase, keď Mária Terézia povýšila chrám sv. Martina v Spišskej Kapitule na katedrálny. Nová diecéza potrebovala nových vzdelaných kňazov a tak sa stal kaplánom v Spišskej Kapitule, neskôr farárom v Žehre a v Mlynici.
Ako dedinský farár mal možnosť vidieť nízku vzdelanostnú úroveň, ktorá vyplývala z nedostatku kvalifikovaných učiteľov na vidieckych školách. V obciach svojho pôsobenia zakladal elementárne školy a sám na nich aj vyučoval.
45-ročný Palesch sa stal kanonikom v Spišskej Kapitule, neskôr opátom v Jasove, arcidiakonom liptovským, napokon oravským a v roku 1821 katedrálnym.

Bol spoluzakladateľom a riaditeľom prvého slovenského učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule.  Palesch napísal Organizačný poriadok tejto školy a pre žiakov i učebnice.

Liturgika, napísaná v jazyku latinskom sa sústredila na náboženské obrady v priebehu cirkevného roka. Pojednáva o sviatostiach, procesiách, i o povinnostiach kantora.
Paedagógia Slowenská pre Trivialské Školy Biskupstva Spišského bola najskôr napísaná po latinsky. Zistil však, že ľahšie by sa učilo v ľudovom jazyku, preto svoju pedagogiku preložil do slovenčiny. Palesch požiadal biskupa o schválenie tohto diela a ten ho ako veľmi potrebné odobril. Palesch takto zabezpečil nevídanú a vysokú ochranu pre slovenčinu v učiteľskom ústave. Vopred sa tak poistil voči nepriaznivcom slovenčiny. Pedagógia obsahuje všetky náležitosti týkajúce sa učiteľa a žiaka. Na svoju dobu bola mimoriadne progresívna. Touto prácou preukázal schopnosť obsiahnuť širokú škálu pedagogicko-didaktických problémov na vysokej úrovni. Svoje názory dokázal uviesť aj do praxe, čím sa zaradil medzi najvýznamnejších pedagógov v dejinách nášho národa. 

V našej obci dal v r. 1829 postaviť katolícku školu, ktorá slúžila na svoje účely až do r. 1902.
Na hornom konci obce dal postaviť kaplnku  Panny Márie, dokončená bola  v  r. 1824.  Medzi ľuďmi bola nazývaná Paleschova kaplnka.

Zomrel ako 81 - ročný  22.11.1833 v Spišskej Kapitule, kde je aj pochovaný. 



Jegusch – najznámejší z richtárov, ktorí kedy v tejto funkcii v Gajdli  za dávnych čias pôsobili, najviac zapísaný v pamäti ľudí. Spomienky na neho sme čerpali zo zápisov nemeckých učiteľov, ktoré sú zo16. apríla 1937 a sú uložené v archíve v Bojniciach, z knihy o obci vydanej v Stuttgarte rodákmi žijúcimi v Nemecku, ako aj z rozprávania starých občanov nemeckého pôvodu.
 

Richtár pochádzal z rovnomenného gruntu Jegusch, podľa toho ho v bežnom kontakte všetci volali. Bol nazývaný aj ako „Vettar Jegusch“. Jeho občianske meno a priezvisko bolo Joseph Zimmermann.

S rozhľadom viedol „Veľavážený kresťanský magistrát Gajdla“, bol v dedine prísnym náčelníkom, dbal na poriadok a staral sa o hospodársky život v obci. Po tom, čo sa v r. 1848 rozsiahlo zväčšila samostatnosť obce, dal vysadiť kopec Penar (Piner) a zabezpečil obci dostatok dreva. Staral sa o to, aby v obci boli upravené pramene a studne, aby sa potok a riečky udržiavali čisté, aby boli preložené drevenými žľabmi  a aby bola vybudovaná cestná sieť. Je dochovaná fotografia domu, v ktorom sa narodil, kde v obývacej izbe aj richtárčil a v ktorom aj zomrel. (Fotografia je uverejnená v knihe Gaidel vydanej v Stuttgarte).

V zápisoch nemeckých učiteľov sa uvádzalo, že starí ľudia ho ešte všetci osobne poznali, vedeli o ňom veľa rozprávať. Pamätali si, že umrel ako 95 – ročný.
Jeho autorita bola taká veľká, že ešte aj v 30 - tych rokoch bolo možné počuť porekadlo: „Keď starý Jegusch poslal svoju richtársku palicu cez dedinu, bolo to viac, ako keď dnes richtár sám cez dedinu prejde“.
Ak niekde uvidel chlapca v korune ovocného stromu, spýtal sa: „Čí si ty?“ Keď dostal odpoveď, zavolal zlodeja zo stromu dole na zem, potrestal ho a vždy povedal: „Teraz choď za svojím otcom a povedz mu, že Jegusch ťa potrestal“.
Za jeho richtárovania bol v obci vzorný poriadok.

 Richtársky úrad zastával 30 rokov, mal veľké zásluhy na chode obce. Ďalšie presnejšie údaje o jeho richtárčení nie sú známe, takisto ani údaje o jeho živote. Jeho zápisky takisto ako aj richtárske knihy sa stratili počas 1.sv. vojny. Jeho nástupcom bol Johann Gross.
 

 Johann Steinhűbel – ďalší zo známych richtárov, býval v prvom dome pri kostole. Nazývali ho „Robosch“. Pozoruhodné je, že bol richtárom 28 rokov bez toho, aby vedel písať. Napriek tomu nevykonal vo svojom účtovaní žiadne chyby.

 

Anton Steinhűbel - prezývaný „Sternschauer“ – „pozerajúci sa na hviezdy“. Známym sa stal vďaka podivuhodnej pamäti. Poznal všetky rodiny z Gajdla, aj ich hospodárske pomery, ba vedel poskytnúť informácie aj v starých záležitostiach. Vďaka jeho vynikajúcej pamäti si ho na radu pozývali aj pán farár a notár. Všetky dáta vedel spamäti. Keď ho požiadali o nejaký údaj, mal vo zvyku pozrieť sa najprv na zem, potom hľadel dlhší čas na nebo a nato začal diktovať požadované. Neomylný bol aj v predpovedaní počasia. Poznal aj všetky hviezdy.

 

Andreas Steinhűbel - známy ako „gaaleresch Starker“ – „gajdlanský silák“. V dospelosti pracoval v budapeštianskej fabrike. Spomína sa, ako tu preniesol nákovu, ktorú sotva uniesli štyria muži, trikrát okolo celej fabriky. Ďalej sa uvádza, že bez námahy preniesol na stavebné miesto veľký balvan, s ktorým nemohlo pohnúť šesť mužov. Rovnako vytiahol voz naložený štrkom, ktorý sa zviezol do priekopy a ktorý nemohli vytiahnuť ani zapriahnuté kone.

 

Rosalie Steinhűblová – liečiteľka, silákova sestra, kvôli svojej mohutnej postave prezývaná aj „Riesin“ - „obryňa“. Mala takisto veľkú silu. Známou sa však stala vďaka jej rečníckemu umeniu. Jej smútočné prejavy boli známe ešte v 30-tych rokoch 20. st. Bola predspeváčkou v kostole a na procesiách. Veľké znalosti preukázala aj na poli ľudového liečiteľstva, poznala všetky liečivé rastliny, bola pozývaná do domov ku chorým.

 

Jakub Venény, nar. 1886 v Pravenci, učiteľ s veľkým výtvarným nadaním, ktorý dlhé roky pôsobil ako riaditeľ najprv nemeckej, neskôr štátnej ľudovej školy v Gajdli.
Stal sa aj členom Spolku slovenských umelcov. Vo svojich dielach zobrazoval hlavne prírodu a obrazy z dedinského života. Inšpiroval sa miestami, v ktorých pôsobil. Vytvoril veľa malieb (akvarel, olejomaľba) z hornej Nitry s národopisnou tematikou, ktoré sú zároveň aj vzácnym historickým dokumentom o podobe niektorých obcí v našom regióne – napr. vtedajšie Nemecké Pravno, Gajdel. Krajinu v nich zobrazoval predovšetkým s ohľadom na city a atmosféru, s veľkým dôrazom na harmóniu farieb, ako o tom svedčia ukážky z jeho diela.
V Gajdli pôsobil až do odchodu na dôchodok v r. 1941. Zomrel v r. 1967 v Trenčíne.

 

Ľudevít Venény, nar. 1888 v Čavoji, profesor, mladší brat učiteľa a maliara Jakoba Venényho.
Počas bojov v 1. sv. vojne sa dostal do zajatia v Rusku, kde bol zaradený ako pomocník v šľachtiteľskej stanici. Venovali sa tam šľachteniu odolnej mironovskej pšenice, ktorú by bolo možné pestovať aj v severnejších oblastiach. Podľa ústneho podania zrnká tejto pšenice prepašoval z Ruska na Slovensko.
Po vojne sa venoval práci šľachtiteľa, žil na južnom Slovensku v okrese Dunajská Streda. Od 50-tych rokov chodieval na dovolenky do Kľačna. Natrvalo sa do obce prisťahoval až vo vysokom veku, ako 84-ročný. Tu si prial byť aj pochovaný.
Zomrel v r. 1975. Je pochovaný na miestnom cintoríne.

 


 

webygroup

dnes je: 18.6.2018

meniny má: Vratislav

Rok 2018: ZMENA ZBERU PLASTOV od februára 2018: Zber plastov sa koná podľa nového harmonogramu každý druhý utorok v danom mesiaci, po kliknutí na nadpis tohto oznamu sa zobrazí celý harmonogram. Zber skla sa koná tak ako doteraz každú poslednú stredu v mesiaci.

Vývoz septikov a žúmp si môžete objednať u týchto poskytovateľov:
Ján BORKO:
0903 545 114, 0903 681 361
Tomáš MASARIK:
0949 622 353
František ŠTEFAN:
046/54 46 715, 0944 352 557
VEOLIA:
0850 111 234

Od 1. 7. 2017 bol zriadený Spoločný obecný úrad so sídlom v Nitrianskom Pravne, ktorý prebral prenesený výkon štátnej správy vo veciach podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vo veciach podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách pre obce Nitrianske Pravno, Chvojnica, Kľačno, Malinová, Poluvsie, Pravenec, Tužina.
Sídli na námestí v budove pošty v priestoroch bývalej drogérie Matušík. Adresa: Spoločný obecný úrad Nitrianske Pravno, pracovisko Nitrianske Pravno, Námestie SNP 360/18, 972 13 Nitrianske Pravno. Samostatné odborné referentky na úseku stavebného poriadku: Mgr. Viera Budayová, Ing. Vladimíra Richterová.Telefónny kontakt: 046/ 54 46 218. E-mail: viera.budayova@nitrianske-pravno.sk, budayova@nitrianskepravno.sk, richterova@nitrianskepravno.sk . Stránkové dni pre verejnosť:
pondelok: 7,30 - 15,00 hod.
utorok: nestránkový deň
streda: 7,30 - 16,00 hod.
štvrtok: nestránkový deň
piatok: 7,30 - 14,00 hod.

Pre občana ako užívateľa tejto mapy je možné štandardne nastaviť funkciu meranie, tlač a zobrazenie základných vrstiev katastra: Mapa, Popis, v registri C aj vrstva Zappar.

Pre Vašu informovanosť o najnovších informáciach v obci

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Za obsah zodpovedá
Obecný úrad Kľačno


5629374

Úvodná stránka